História Benátok siaha až do obdobia sťahovania národov, kedy sa kmeň Venetov/Benetov z bezpečnostných dôvodov usadil na ostrovčekoch lagúny a vybudoval tu prvé jednoduché osady chatrčí na drevených pilótach. Výnimočnosť polohy potom pomohla postupne vzniknúť bohatému mestu, ktoré sa špecializovalo na obchod s východným Stredomorím a Byzanciou. V 9. storočí tu už vládol prvý doložený dóža a Benátky sa stali patricijskou republikou s veľkým významom obchodným ale aj politickým a vojenským. Aktívne sa zúčastnili organizácie krížových výprav, úspešne súperili s ďalšími veľmocami ako bol Janov či Pisa.
Najväčšieho rozmachu sa mesto dočkalo v stredoveku, kedy sa stalo centrom výtvarného umenia predovšetkým maľby a architektúry. Taliansku renesanciu predstavuje rodina Belini, ktorá tu vytvorila samostatnú školu. Jej slávnymi žiakmi a nasledovníkmi boli napríklad Giorgone (vrcholná renesancia) či Tizian (vrcholná renesancia/baroko). Zo slávnych benátskych maliarov neskoršej doby nesmieme zabudnúť menovať Tintoreta (manýrizmus). Čo sa týka architektúry, vzniká tu tzv. benátska gotika, čo je kombinácia byzantskej, islamskej a gotickej architektúry. Aj novšie renesančné a barokové stavby sú týmto štýlom ovplyvnené. (Vyskytujú sa tu napríklad často minarety.) Stavitelia sa museli vysporiadať so špecifickým prostredím ostrovov, paláce a kostoly sú vybudované na stovkách dubových kolov, tak ako ich predchodcovia zo 6. storočia. Slávnym benátskym staviteľom bol Andrea Paladio.
Ku koncu 16. storočia moc Benátskej republiky začína upadať predovšetkým vďaka objaveniu nových plavebných ciest okolo Afriky. Kultúra v Benátkach sa však neprestáva rozvíjať. Napríklad v druhej polovici 17. storočia sa dočkalo nebývalého rozmachu benátske divadlo. Bolo to práve tu, kde opera, do tej doby hraná výhradne na panovníckych dvoroch, získala novú podobu a sprístupnila sa mešťanom. Benátky sa stali opernou veľmocou. Bolo tu viac ako 16 divadiel, opera sa hrala aj v kláštoroch a panských domoch a palácoch. Opery boli skladané veľmi rýchlo, nešetrilo sa na krásnych barokových kulisách a kostýmoch. Jedným z najobľúbenejších autorov bol Francesco Cavalli.
V roku 1797 republika končí vďaka francúzskej okupácii. Potom boli Benátky striedavo pod vplyvom 'Rakúska a Francúzska, v roku 1815 sa tu vylodil Napoleon a pripojil Benátky k rakúskemu cisárstvu. To bolo ale vnímané ako ďalšia okupácie a dôvod k nepokojom. V roku 1866 sa Benátky ľudovým hlasovaním pripojili k zjednotenému Taliansku. Benátčania nezabúdajú na svoju slávnu minulosť aj v súčasnej dobe zaznievajú hlasy za obnovenie samostatného Veneta.
Benátky sú dnes kultúrnou veľmocou. Výtvarné umenie je tu stále prítomné vďaka mnohým svetovo známym galériám. Najväčšiu zbierku benátskych umeleckých diel nájdeme v Galleria dell´Accademia, milovníci moderného umenia navštívia Museo d´Arte Moderna, ktoré sídli v paláci Ca'Pesaro, a láka na mená ako Klimt, Chagall či Kandinsky, Klee, Matisse, Moore a mnohé ďalšie. V Benátkach tiež sídli jedna zo zbierok Peggy Guggenheimovej. Tá sa nachádza v malom múzeu Guggenheim na brehu Canal Grande. Tu si môžeme prezrieť diela Picassa, Dalího, Polloca a mnohých ďalších. Vstupné sa pohybuje okolo 10 - 12 €. Za zváženie stojí nákup turistickej karty venezia unica, vďaka ktorej môžeme získať zľavu na návštevu múzeí či dopravy v meste. (Okrem iného umožňuje zľavu aj na verejné toalety). Pre návštevníkov, ktorí sú v Benátkach na krátku dobu a majú záujem zhliadnuť len pár kostolov a palácov sa však nákup karty príliš neoplatí.
Každé dva roky je organizované Benátské bienále (Biennale di Venezia), prehliadka súčasného výtvarného umenia. K nemu boli pridružené ďalšie festivaly - prehliadka architektúry, divadla a hudby a tiež nesmieme zabudnúť na Benátsky filmový festival. Tieto akcie sa konajú každoročne a lákajú do Benátok zástupy milovníkov umenia. Tiež tradícia benátskeho divadla je stále veľmi výrazná. Súčasné Teatro La Fenice (Phoenix) je jedným z najznámejších operných domov v Európe. Toto divadlo si vybral ako svoju domovskú scénu Giuseppe Verdi a uviedol tu väčšinu svojich opier. Od tej doby sa tu striedajú najslávnejší divadelní umelci Európy.
Benátčania zastavili svojimi domami, palácmi a kostolmi každučké miesto na ostrovoch lagúny. Vďaka tomu si tu milovníci architektúry prídu naozaj na svoje, pretože pamiatky tu stoja jedna vedľa druhej nerušené modernou architektúrou. Tá sa uplatňuje predovšetkým v pevninskej časti mesta. K významným palácom patrí už spomínaný Ca'Pesaro, Ca Rezzonico, Palazzo Vendramin - Calergi či Palazzo Loredan.
Väčšina najkrajších palácov sa nachádza na brehu Canal Grande. Návštevníkov lákajú krásne kostoly napr. San Marco, San Giovanni e Paolo, Santa Maria dei Frari, Santa Maria della Salute a mnohé ďalšie. Žiadny turista nezabudene navštíviť námestie Sv. Marca s už spomínanou bazilikou San Marco, Dóžacím palácom a zvonicou sv. Marca (Campanile di San Marco), ktorá je symbolom Benátok. Jedna moderná stavba si ale predsa len cestu do centra Benátok našla. Je to most Ponte della Constituzione z roku 2008. Do tej doby viedli cez Canal Grande, hlavnú dopravnú tepnu Benátok, len 3 mosty a obyvatelia a turisti sa museli na druhý breh dostávať pomocou prievozu. Traghetti slúžia k často používanej doprave návštevníkov Benátok i dnes, lebo aj 4 mosty cez Canal Grande nestačia. Zvlášť keď sú jeho brehy lemované prekrásnymi starobylými palácmi, ktoré si chce každý turista prezrieť. Kanály a mostíky sú neoddeliteľnou súčasťou obrazu Benátok. K väčšine domov sa dá dostať ako dláždenými uličkami, tak vodou, či už použijeme čln, miestny vodný autobus vaporetto či romantickú gondolu.
K najdôležitejším kultúrnym udalostiam roka patrí svetoznámy Benátsky karneval. Má dlhoročnú tradíciu, prvé písomné zmienky o karnevale v Benátkach sú z roku 1268. Najväčšej obľuby sa dočkal v 18. storočí, kedy ho, rovnako ako dnes navštevovali ľudia z celého sveta. Karneval sa koná v zimnom období (začína zvyčajne týždeň pred popolcovou stredou) a sprevádza ho bujaré veselie a veľa akcií konaných po celom meste. Na konci karnevalu sa vždy volí najkrajšia maska a koná ples na námestí San Marco. Niektoré masky majú tradičnú podobu, ktorá vychádza z talianskeho divadla - Comedia dell'Arte. Určite tu stretnete Colombinu, Moretu (čiernu dámu) či nosatého Medico della Peste (doktora moru). Výroba masiek patrí už od 15. storočia k uznávaným umeleckým remeslám. Typickými suvenírmi z návštevy Benátok sú nielen karnevalové masky, ktoré je možné kúpiť v luxusnej i ekonomickej podobe, ale aj svetoznáme benátske čipky. Tie boli tradične zhotovované na ostrove Burano. Pred malými domčeky s farebnými okenicami tu zbadáte starenky ručne tvoriaci čipky a výšivky. Ostrov Murano je zase známy výrobou skla.
Benátky navštívi ročne státisíce turistov. Mesto je považované za jedno z najromantickejších miest Európy. Mnoho ľudí sem dokonca jazdí stráviť medové týždne.
